Čo sa vám vybaví ako prvé, keď sa povie Amerika? Americký futbal? Baseball? Hamburgery a hotdogy?
Áno, máte pravdu, Američania s veľmi pyšní na svoju kultúru a dávajú to patrične najavo. Všetky domáce teamy (ako napríklad Steelers z Pittsburghu alebo Boston Bruins z Bostonu) majú svoju fanúšikovskú základňu a to nie len takú hocijakú. Niektorí ľudia si dokonca vo vlastných domoch vybudovali „svätyňu" ich oblúbeného športového teamu. Iní tak dekorujú izby svojich detí alebo dokonca tématicky zladia celý dom. Zdá sa vám to trochu prehnané? Možno áno, ale predstavte si, ako to musí pomáhať psychike športovcov, ktorí sa cítia vo svojom meste vítaní.
Čo sa týka hamburgerov či iných „klasických" amerických pokrmov, mohli by sme polemizovať. Záleží na to, kde si dáte svoj „oblúbený" stejk.
Tu v Bostone si nájdete akýkoľvek typ reštaurácie či bistra. Ak máte chuť na dobrú indickú, thajskú, mexickú či dokonca tibetskú kuchyňu - no problemo - Boston (a teda väčšina Ameriky) ju bude mať. Kvalita už potom závisí od toho, koľko ste ochotný zaplatiť. Dovoľte mi však povedať jedno. Slováci by sa od Američanov naozaj mohli niečo naučiť a to ako pristupovať k zákazníkovi. Už viac krát som tu spomínala, že sa mi veľmi páči prístup a služby v amerických reštikách, obchodoch, jednoducho kdekoľvek. Je veľmi príjemné, keď ku vám pri večeri pristúpi usmiata čašníčka, opýta sa vás ako sa máte a odporučí vám jedlo dňa. Veľmi jednoduché, ale zanecháva to dobrý dojem.
Okej, ale teraz preskočme od gastronómie niekde inde. Viete, Amerika skutočne nie je iba o „papanici".
Minulý týždeň som mala možnosť navštíviť americkú prírodu a oceán - presnejšie povedané Nové Anglicko teda New Hampshire a pobrežie štátu Maine. Niečo vám musím povedať - bolo to nádherné. V horách som nevidela ani jednu „smeť", ktorá by mi kazila celkový dojem z výletu.
Zastavili sme sa pri The Flume, čo ja v istom slova zmysle považujem za ekvivalent slovenských Jánošíkových dier. Veď posúďte sami:
Neskôr sme sa presunuli pri malé mestečko Littleton, kde sme sa ubytovali v Sunset Inn (sunset - západ slnka). Toto malé sídlo ponúkalo golf. Nikdy som golf nehrala, ale vždy sa mi páčil a preto som si povedala, prečo ho nevyskúšať? No poviem vám, nie je to také jednoduché ako to vyzerá. Trvalo mi poriadne dlho, kým som konečne začala trafať loptičku a nie trávnik. Bola to však zábava, no neviem, či ma viac bavilo hrať golf ako sa voziť na golfovom autíčku.
Ak sa niekedy ubytujete v takomto „hostinci" a rozhodnete sa tam navečerať, nezabudnite na formálnejšie oblečenie. Nikde nie je napísané „Vstup zakázaný bez kravaty a lakoviek", ale aj tak je vhodné sa trochu „vyfintiť".
Naša cesta po tom pokračovala ďalej a my sme sa zastavili v známom hoteli Washington, aby sme si hodili niečo pod zub. Tento hotel ma skutočne očaril - koho by aj nie. Vaše očarenie však asi zrujnuje cena za hotelovú izbu na jednu noc...pokiaľ nie ste úspešný podnikateľ, samozrejme. Ja raz budem a potom si to miesto nenechám ujsť.
Pokračovali sme cez prímorské mesto Portland, ktoré večer „žije" hudbou.
Oceán...hm, tomu som akosi neprišla na chuť. Neberte ma zle - je nádherný, do diaľky sa tiahnuci a „nekonečný" ale je aj studený. Keď sme prišli na pláž Old Orchard a vonku bolo dobrých tridsať stupňov celzia, ľudia sa veselo kúpali. Keď som však podišla k vode, aby som vyskúšala teplotu, striasla som sa. Brrr. No, možno som len precitlivená - nejakí smelší Slovák by s tým nemal problém, som si tým istá.
Zbytok týždňa som strávila objavovaním Cambridge a okolia. Znovu sa mi podarilo ísť von s mojom novou kamarátkou Kaori z Japonska. Spolu sme si prešli Harvard. V Amerike je skutočne jednoduché nájsť si priateľov.
Ako mi to leto plynie...o pár dní už pocestujem späť domov. Preto si to tu chcem užiť tak ako viem. Neviem aká budúcnosť ma čaká a čo prinesie, ale určite by som sa tu na mojich „potulkách" svetom chcela zastaviť.
