Denník No.11: Ako sa stráca tá batožina

Autor: Silvia Divékyová | 26.8.2012 o 0:13 | Karma článku: 5,38 | Prečítané:  961x

Tak, už som sa vrátila späť na moje milované Slovensko. Človek by si povedal, že je to LEN návrat domov. Dovoľte mi teda, aby som vám opísala čo priniesol môj presun z Bostonu  cez Paríž do Viedne.

 

Pri príchode na letisko som sa dozvedela, že môj let bude meškať o 40 minút. Podľa všetkého čoho som sa dopočula to nebolo až tak strašné a preto som si z toho nerobila ťažkú hlavu. Batožinu som úspešne odovzdala a s podobnou ľahkosťou som prešla cez „security“. Na Logan Airport v Bostone mali našťastie WiFi a tak som bola dať domov echo, aby všetci vedeli ako sa veci majú.
Pred nástupom do lietadla sme sa dozvedeli, že vďaka technickej príčine bude lietadlo bez videa, čo znamenalo žiadne filmy. Mne to nevadilo, ale niekoľko ľudí si nespokojne zahundralo.
Až keď som sa usadila a urobila som si pohodlie, niečo som si uvedomila. Ak máme štyridsať minútové meškanie a ja mám na transfer lietadla iba hodinu, to znamená, že to nestihnem. Hneď som sa na to opýtala letušky a tá moju obavu potvrdila. Tak ma to rozrušilo, že som sa rozplakala, pretože som netušila čo budem robiť, ak zmeškám lietadlo. A viete čo sa stalo? Tá letuška bola taká milá a rozhodla sa ma preložiť do business class. Toto som vážne nečakala.

Z lietadla som vytrielila ako prvá a moje prvotné obavy z toho, že sa na letisku stratím sa ihneď vytratili, pretože jediným mojím cieľom bolo dostať sa k môjmu terminálu. Keď som však chcela prejsť cez security, zastavili ma so správou, že moje lietadlo je už preč.
Okej, žiadna panika, nie je to koniec sveta, nie som jediná, ktorá zmeškala lietadlo. Prešla som ku kancelárií AirFrance a začala som si vybavovať zmenu letu. Ďalšia informácia ma takmer zložila. Vraj ďalšie lietadlo letí až o jednej poobede, čo bolo až za päť hodín. Tento krát mi znovu pomohli zradné slzy. Nechcela som plakať, ale poviem pravdu, že mi nebolo všetko jedno. Odrazu chlapík našiel voľné miesto v lietadle o desiatej. Hm...zaujímavé. 
Trochu som si teda pobehala po parížskom letisku a pred odletom som sa ubezpečila, či je môj kufor tam, kde aj mal byť. Spokojne som teda vzlietla na ceste do Viedne. Počas letu som sa ešte spoznala s dvoma dámami z Kanady, milé žienky.
Na letisku som našla pás, na ktorom sa mala točiť aj moja batožina, no po trištvrte hodine čakania mi to začalo byť divné...kde je môj KUFOR?!?

Vyplnila som teda vyhlásenie...a teraz čakám na to, kedy sa mi kufor zjaví pred dverami. Samozrejme, že to nie je také jednoduché, ale myslím, že za pár dní ho skutočne budem mať.

Tak ako vidíte, presne takto sa stráca batožina...čo sa stalo? Ani ja neviem. Pravdepodobne môj kufor ostal v Paríži, aj napriek tomu, že mi bolo povedané, že je naložený v lietadle.

Napriek všetkému čo sa stalo som šťastná. Mám nové skúsenosti, ale hlavne, som doma. Veď nie nadarmo sa hovorí :„Všade dobre, doma najlepšie“.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?