reklama

Jadranský denník slovenského dovolenkára: Časť druhá

Na druhé ráno sa budím akási pokrkvaná. To môže byť spôsobené dvoma faktormi a to: 1.Počas celej noci sa na mňa vešala sestra (zdieľame rozkladací gauč), prehadzovala si cezo mňa nohu, slintala mi na vlasy a snažila sa mi uchmatnúť vankúš, pretože bola v domnienke, že som jej ho ukradla. Navyše bola neprekvapivo námesačná a snažila sa ma zobudiť (námesačne)  2.Nechali sme zapnutú klimatizáciu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Pinokio zmrzlina
Pinokio zmrzlina (zdroj: Ivana Divékyová)

Na raňajky papám ešte slovenský chlebík, sedím si na balkóne a sledujem pár čajok, ktoré sa na streche bijú o jedno miesto. Zdá sa, že musí byť nejako zvláštne lukratívne, lebo do seba útočia tak vytrvalo, až pokým to jedna z nich nevzdá. Neskôr sa prezlečieme do plaviek a odchádzame na pláž, sestra ešte vždy chrní, takže za nami prichádza až okolo jedenástej hodiny. Voda je na druhý deň o čosi studenšia, lebo predošlé poobedie spŕchlo, ale aj tak sa v nej veselo čľapkáme, dnes sme si priniesli aj šnorchle. Kým sa opaľujem, počúvam audioknihu, sem-tam zaregistrujem, ako okolo nás prechádza chlapík s chladničkou a predáva kukuricu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poobede som zo slnka uťahaná, takže skúšame prepínať televíziu a nájsť nejaký vhodný program. Skutočne vtipné je, že prechádzame cez televízne stanice ako Persian girl, Indian news, Russian music, Muslim TV atď. Trochu sa začínam obávať, či sme sa náhodou nepresťahovali k nejakým teroristom. Keď si vešiam plavky, vyšmyknú sa mi a padajú dole až kým sa nezachytia na nejakej zvláštnej popínavej rastline. Super. Telocvik musí byť. Rozhodneme sa ísť prejsť a nachádzame pamätník z druhej svetovej vojny na krásnej vyhliadke. Mesto má čo ponúknuť, len sa po ňom treba prejsť. Aj celý večer strávime objavovaním, takže sa prehupneme na druhú stranu mestečka, kde sa so sestrou usadíme na pláži a hádžeme po sebe malé kamienky. Znenazdajky sestra objaví, že bola v minulom živote zrejme psom, pretože začne okolo seba rozhadzovať kamienky, ale asi takou rýchlosťou, ako keď sa poľovnícky stavač snaží vyhrabať nejakého úbohého hlodavca z nory. Naši zatiaľ hľadajú bankomat, lebo ten na našej pláži je vybrakovaný a akýsi pán ich pošle hľadať iný, údajne o tristo metrov vzdialený. Neviem či si z nás chcel vystreliť, alebo má približne rovnaký odhad ako ja - to znamená nulový.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na ďalší deň je voda dosť studená, takže pátram po tých ľadovcoch, ktoré potopili Titanic. Vedľa nás sa vyvaľuje banda mladých Čechov, ktorí so sebou prinesú kartón piva a spokojne ho vo vode chladia. Aspoň niekomu je to na úžitok.

Domáci, u ktorých bývame, sa niekam vytratili - niežeby mi chýbali. Včera mali návštevu z Bosny a Hercegoviny a rozprávali sa tak hlasno, až som si myslela, že sa hádajú. V istom momente som mala pocit, že sa zrejme chystajú vraždiť, keď som sa však nahla cez zábradlie balkóna, zistila som, že sa iba srdečne objímajú a lúčia sa.
Ostal tam iba ich starý otec (predpokladám), ktorý je dosť čudný, pretože vždy keď prechádzame okolo, čumí na nás a ani sa to nesnaží skryť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ten večer sa stane veľmi čudná vec - všade, kde je svetlo sa nahrnú roje, podotýkam ROJE malých mušiek, takže to pripomína nejaký katastrofický film a lá Vraždiace včely. Všetky výklady predavači pozhasínajú, pretože sa tej malej hávede nevedia zbaviť.

„Fuj, to je nechutné," striasa sa moja sestra, vyskakuje a neustále sa hrabe vo vlasoch, lebo má pocit, že ju tie malé mušky zjedia za živa. Neskôr prechádzame popri rôznych reštikách na pláži a v niektorých hrá živá hudba. V skutočnosti sa však muzikálna vložka pohybuje na stupnici kvality od veľmi dobrej až po záhrobné jačanie. A to sa ani nesnažím vymýšľať si. Dokonca každé ráno o ôsmej nejaký priľahlý hotel začína deň hodinou zumby, a to asi takým spôsobom, že hudbu vypália „na plné gule" a niektoré ženské vykrikujú tak nahlas, akoby ich niekto bil bičom - čo nie je vôbec vylúčené podľa zvukov, ktoré vydávajú. Rána na dovolenke sú vážne skvelé aj napriek tomu, že sa budím o siedmej. Vždy zbehneme na pláž a hodíme si tam karimatky, aby sme nemuseli zdieľať miesto s nejakým párom smradľavých nôh. Niekedy zahliadnem aj suseda Poliaka, ktorý býva na izbe číslo jedna, je tam zrejme tiež s rodinou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Videli ste, aký je namakaný?" tvrdí raz mamina.
„Myslíš tú jednu veľkú tehlu, ktorú má na bruchu?" rozosmejem sa.

Počas celej dovolenky je sestre smutno za frajerom, takže sa utešuje pizzou a kopčekmi zmrzliny, navyše, akoby to vytušili aj zmrzlinári, ktorí si z nej neustále uťahujú a robia triky s JEJ zmrzlinou.

„Ježíš Mariááá," zatiahne jeden z nich, keď začuje, že rozprávame slovensky. Keď odchádzame, so sestrou naňho kričíme: „Skús Bože môj!" a so smiechom utekáme preč.

Silvia Divékyová

Silvia Divékyová

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Maličkosti vytvárajú v našom nahrubo namaľovanom svete mozaiku plnú farebných kúskov. Niekto si poskladá okno jednofarebne, iný zas zapojí fantáziu a na ulicu pozerá farebne. Či už máte radšej jedno alebo druhé, ja chcem svojim písaním dať nahliadnuť cez obe. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáMoje postrehyDenník

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu