Naše islandské základy

Autor: Silvia Divékyová | 11.9.2015 o 19:27 | (upravené 11.9.2015 o 22:08) Karma článku: 6,61 | Prečítané:  791x

Island – krajina ľadu a ohňa, krajina, kam som si myslela, že nikdy nezavítam. Toto miesto však zmenilo všetko, čo som si kedy myslela alebo nemyslela. „It’s a pity we don’t whistle at one another like birds. Words are misleading.

Ako sme sa na Island dostali?

Ako som už vyššie spomenula, nikdy som nad Islandom neuvažovala ako nad krajinou, ktorú by som chcela navštíviť, teda  až pokým tam šiel jeden z mojich kamarátov a vrátil sa nadšený, plný dojmov a zážitkov. Vtedy som prvý krát začala uvažovať nad touto tajomstvom zahalenou krajinou ako potenciálnou destináciou na výlet. Do toho sa pridal priateľ Michal, ktorý priznal, že by tiež niekedy rád ľadový ostrov navštívil. Na to sa ozval aj jeho brat Maťo s priateľkou Peťkou, ktorí rovnako túžili toto miesto navštíviť a tak sa akosi prirodzene vytvorila „ľadová“ aliancia. Zdalo sa však, že Island ostane tým, čím doposiaľ bol – snom, potenciálnym plánom do budúcna. Nebyť Peťky, ktorá sa pre tento nápad úplne nadchla a zapálila, možno by tak aj bolo. Jedného novembrového dňa minulého roku nám však zavolala a ohlásila, že našla super lacné letenky na Island z Prahy. Letecká spoločnosť Lufthansa mala akúsi akciu a letenky na mesiac august sa pohybovali od 130 do 200 Eur v závislosti od vybraných dátumov. Okrem nášho zdanlivo vzdialeného plánu sme nemali tušenia, ako je na tom Island s cenami jedla či ubytovania, no šli sme do toho. Obávali sme sa, že by o pár hodín, možno aj minút, mohlo byť po letenkách, a tak sa nám každému podarilo získať spiatočnú letenku za 175 Eur aj so všetkými poplatkami s tým, že výlet mal trvať 15 dní. A potom sme začali zisťovať, čo ďalej.

Požičanie auta a doprava na Islande

Najviac nás potrápilo požičanie auta. Iba za jeho požičanie, nič viac, sa ceny pohybovali v rozmedzí od 1000 do 3000 eur, pri akýchsi špeciálnych off - roadových autách možno aj vyššie. Všetko som patrične prediskutovala aj s kamarátom, ktorý tam už bol. Ten mal šťastie, pretože navštívil Island mimo sezónu, čo skresalo náklady na auto na tretinu. Aj napriek tomu nám odporučil začať auto vybavovať včasne dopredu, povedal, že nie je na zahodenie komunikovať s domácimi niekedy aj tri či štyri mesiace vopred. Túto tému sme teda dočasne mohli odložiť do zásuvky a začať šetriť dukáty na výlet, na ktorom boli letenky nakoniec tou najnižšou položkou.

Niekedy okolo apríla sme už mailovali s miestnymi požičovňami áut, no nakoniec sme sa zverili do rúk radám, ktoré kdesi vykutala Peťka a požičiavali sme cez českú cestovku, ktorá sprostredkovala autá od Blue Car Rental. Najprv sme bez výnimky stáli za tým, že chceme auto s pohonom na všetky štyri kolesá, no po ďalších pátraniach sme skončili pri KIA Ceed Combi, ktorá sa prekvapujúco osvedčila ako dobrý výber. Síce sme neplnili parametre islandského motta („Big wheels, brave hearts.“) a trochu nás znepokojila formalizácia našej zmluvy, kde sme si údajne zapožičali KIU Ceed, alebo auto jej podobné, no verili sme, že všetko bude v poriadku.

Ak by ste sa náhodou rozhodli cestovať po Islande verejnou dopravou, tak vám môžem hneď povedať, že sa to neoplatí. Všetky autobusové spoločnosti patria súkromným prevádzkovateľom, ktorí si za svoje služby vedia zapýtať slušný peniaz. Navyše nepremávajú po celom ostrove. Autobusová doprava sa však dá perfektne využiť pri presune z celodennej turistiky, alebo na miesto jej konania. Aj my sme tak raz spravili, aby sme sa dostali späť s Þosmorku (tosmork) a ušetrili si deň cesty späť. Autobus skutočne nebol lacný (cesta Þosmork – Skogar s Reykjavík excursions= 37 Eur/osoba), no cesta ním bola sama o sebe zážitkom. Offroadovo upravený autobus som ešte nevidela, kolesa veľké ako na traktore, všetky nápravy odpružené a vodič išiel po ceste, ktorá vlastne neexistovala. A nesmiem zabudnúť – 3 krát sme brodili rieku.

Plány

Trasu sme plánovali podľa rôznych rád kamarátov, knižného sprievodcu Island od Lonely Planet, príspevkov z cestovateľských fór... Konečná forma bola tak či onak modifikovaná podľa situácie počasia a našej chute. Zvolili sme okruh po „jednotke“ alebo po tzv. Ring road. Dosť často sme však z tejto cesty schádzali, aby sme si pozreli aj osamelejšie skvosty ostrova, Ring road bola skutočne plná turistov typu „zastavím na vyhliadke, cvaknem fotku a idem ďalej, však je v tých sandáloch zima“. Ak môžem dať jednu radu, tak je to táto: keď sa vám po ceste niečo zapáči a máte času nazvyš, určite sa pri tom pristavte, prejdite sa k tomu, za odmenu dostanete kúsok krásnej, čistej a neobývanej nádhery.

 

 

 

 

Nakupovanie

Nakupovanie potravín sme riešili zastávkami v supermarketoch, ktoré sa nachádzali vo väčších mestách alebo pri turisticky koncentrovaných miestach. Naším obľúbencom a všeobecným favoritom spomedzi islandských obchodov je Bónus s ružovým prasiatkom v logu, navštívili sme aj Netto a ďalšie menšie miestne obchodíky. Ceny potravín sú o čosi vyššie ako u nás, najviac sa oplatí nakupovať základné suroviny a miestne výrobky, všetky polotovary v plechovkách, skle ale i dehydrované sú kvôli dovozu a zisku dosť predražené. Náhrady mäsa ako napr. tofu na Islande nájdete len ťažko (možno v hlavnom meste). V obchodoch sme však videli veľký výber rastlinných mliek od rôznych výrobcov. Prekvapila nás aj značka Euroshopper, ktorá sa na našich územiach neteší bohvieakej povesti, no zato na Island je dovážaná z Talianska a kvalita sa nám zdala byť o pár úrovní vyššie. Pri nákupe určite odporúčame ochutnať miestne dobroty, najmä Skyr, sušenú rybu, ochutené maslo a tuniakov alebo iné lokálne lovené rybstvo.

Ubytovanie

Ako sme bývali na Islande tak, aby sme splnili náš cieľ túto krajinu precestovať čo najviac „low-cost“? Volili sme to čo poznáme, hoci sme mali pocit, že sa vrháme tak trochu do neznáma. Nie je žiadnou novinkou, že veľké množstvo turistov na Islande stanuje. V kempoch, pri cestách, na otvorenej planine ale aj pri zamrznutej pláži – jednoducho všade, kde to zákon povoľuje (a vo veľa prípadoch aj tam, kde stojí značka s prečiarknutým trojuholníkom a vyslovene to zakazuje). Pre nás stan neznamenal žiadny nekomfort, práve naopak. S dobrým vybavením a kúskom trpezlivosti má človek omnoho viac slobody s tým, kedy a kde sa na noc zloží. Kempy boli vo väčšine prípadov veľmi slušne vybavené a verte či neverte, správcovia mali vždy po ruke terminál na kartu – a to aj v tej najväčšej pustatine. Ceny sa pohybovali od 500 ISK na osobu/noc až do 2000 ISK osoba/noc, v závislosti od lokality kempu a ponúkaných služieb (niekedy mal kemping aj teplý bazén). Takýchto ubytovaní je po ostrove ľadu a ohňa roztrúsených neúrekom. Jednou z nevýhod takýchto zariadení bola napríklad hlučnosť iných turistov alebo preplnenosť (v porovnaní s kempingami na Slovensku sú tie islandské síce modernejšie vybavené, no za to je niekedy na ponúkanú kapacitu 400 stanovacích miest iba pár toaliet pre obe pohlavia).

Naším pôvodným plánom bolo stanovať niekedy aj mimo tieto zariadenia, no akosi sa stalo, že sme počas celých dvoch týždňov prebývali práve v nich. Čo nás však prekvapilo a trochu polepšilo nášmu rozpočtu bolo, že až 5 krát zo všetkých 14 stanovaní sme spali zdarma. Niekedy sme nemali komu poplatok zaplatiť, inokedy sa správcovia vôbec neunúvali ukázať.  Vo všeobecnosti sme mali s kempingami veľmi dobrú skúsenosť a niektoré nás skutočne prekvapili svojou výbornou lokalitou, dobrými cenami a skvelými výhľadmi (v jednom kempingu sme mali dokonca možnosť sledovať tulene). Poznám však aj ľudí, ktorí kempingy využívali iba ako stanice, kde sa mohli po viacerých dňoch cestovania poriadne umyť, doplniť vodu alebo informácie a ktorí inak hľadali to najlacnejšie a zároveň si myslím aj to najkrajšie ubytovanie, ktoré mohli nájsť aj bez hľadania na mape. Ako sa však hovorí – každému čo jeho je.

Pre tých, ktorí si viac potrpia na komfort sú tu variácia riešení – lacnejšie aj drahšie. Na Islande sa dajú prenajať obývateľné dodávky, napríklad tie od Happy Campers alebo Camp Easy. Veľa ľudí to rieši klasickejšie a jednoducho si ku svojmu autu požičia príbytok na kolesách – karavan. Pre tých najnáročnejších je v ponuke ubytovanie pod strechou – či už niekde v meste s raňajkami do postele, alebo aj u miestnych farmárov, ktorí vám ráno ukážu, ako sa starajú o statok či ako vyrábajú svoje farmárske potraviny.

 

Tak, toto sú moje islandské základy, poznatky, ktoré sme zozbierali pre našu ďalšiu (potenciálnu) návštevu ostrova. Dúfam, že vám tieto postrehy pomôžu alebo inšpirujú aj na vašu vlastnú cestu . Nás táto krajina očarila, zoslala na nás kúzlo  - čaro ostrova je síce mrazivé, no o to viac hreje spomienka na neho.

 

Súbor nasledujúcich článkov bude venovaný detailnejším momentom z nášho dvojtýždňového tripu, takže koho zaujímajú naše zážitky, videné i nevidené pamiatky a ďalšie rady, nájdete ich práve tam. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?