Nikdy som neverila na časový posun. Hm, asi to budem musieť prehodnotiť. Včera som šla spať o deviatej hodine tunajšieho času a zobudila som sa o pol tretej ráno. Super. Kým mi o piatej nezazvonil budík, prehadzovala som sa v posteli. Dala som sa trochu dokopy a potom sme s Davidom vyrazili do Dunkin' Donuts na kávu a bagel. Kávu normálne nepijem, ale potrebovala som sa prebudiť a David tvrdil, že tam majú "the best coffe ever". Potom sme sa zviezli do Providence ku vlakovej stanici, kde som si vyzdvihla lístok na vlak. Do jeho odchodu sme mali ešte viac ako polhodinu a tak sme vyšli pred stanicu a vypili kávu. Vážne bola super. Ale káve sa už budem oblúkom vyhýbať. Je to blbý zvyk.
Kým sme čakali, kecali sme s Davidom - keď zistil, že neviem ani číslo vlaku, prekrútil očami a potom sa ma opýtal či viem pohotovostné číslo. No čo myslíte?
Vlak trochu meškal, ale nič strašné. Nastúpila som doň - bol vážne pohodlný. WiFi a klimatizácia, snack bar, človek by si na to vedel zvyknúť, čo poviete?
Na stanici v NY ma vyzdvihla Deborah - Davidova sestra a spolu sme sa šli mrknúť na Empire State Building a Time Square. Bolo to skvelé. Potom sme sa boli najesť v Hard Rock Cafe. Fantázia.
V New Jersey, kde býva Deborah, som sa zoznámila s jej synom Harrisonom a jej kamoškou Tess. Skvelí ľudia, hlavne desaťročný Harry. Neskôr sme išli do veľkého kníhkupectva Barnes and Nobles. Ach, keby tak môžem kúpiť všetky tie knihy.
Milí čitatelia, je mi to ľúto, ale práve keď som dokončila tento článok, odhlásilo ma a polovica z neho mi celkom ušla. Takže všetko, čo som mala pekne napísané som skrátila, pretože je veľa hodín a ja mám pocit, že onedlho zaspím čí chcem, alebo nie. Som úplne vyčerpaná, takže sa vám ozvem zajtra. Nezanevrite na mňa! :)